Odborári odišli z rokovania tripartity, zdôvodnili to individuálnym rokovaním ministra práce so zástupcami zamestnávateľov. "Ukázalo
sa, že jeden zo sociálnych partnerov nechcel vyjednávať a až do
samotného konca odborári zotrvávali na svojich nereálnych požiadavkách.
Napriek tomu, že rokujeme spolu mesiace, tak ani raz odborári neustúpili
ničomu. Prerušil som rokovanie tripartity a pokračovali sme v rokovaní s
tými, ktorí rokovať chceli a mali na to mandát. Každý musí mať ochotu
aspoň o kúsok ustúpiť," uviedol Krajniak v súvislosti s individuálnym rokovaním so zamestnávateľmi počas tripartity.
Pôvodne odborári podľa Krajniaka žiadali minimálnu mzdu na úrovni 656
eur a zrušenie štartovacej minimálnej mzdy. Krajniak tento návrh v čase
najväčšej ekonomickej krízy považuje za neprimeraný. Zamestnávatelia
okrem zmrazenia výšky minimálnej mzdy požadovali aj zrušenie šiestich
stupňov náročnosti práce a odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy.
Minister preto prišiel najprv s dvomi kompromisnými návrhmi. Prvý
hovoril, že minimálna mzda by mohla byť 620 eur a štartovacia mzda 465
eur. Odborári sa podľa neho k tomuto návrhu nevyjadrili, zamestnávatelia
chceli minimálnu mzdu na úrovni 656 eur a na tri roky by sa zrušili
príplatky a zrušili by sa stupne náročnosti práce.
Krajniak preto prišiel s druhým návrhom, a to aby minimálna mzda bola
620 eur, zrušila by sa štartovacia mzda a zachoval by sa automat pre
zvyšovanie minimálnej mzdy a pre minimálnu mzdu podľa stupňa náročnosti
práce by sa zaviedol paušál zvýšenia vo výške 40 eur. Nakoniec sa však
počas rokovania tripartity zrodil finálny návrh, prostredníctvom ktorého
má byť minimálna mzda 623 eur. Podľa neho je táto dohoda lepšia v
porovnaní s predchádzajúcimi. "Dosiahli sme kompromis v tom, že
príplatky sa budú zvyšovať a budú vypočítané zo sumy 623 eur a budú
stanovené pevnou sumou v budúcom roku," doplnil Krajniak s tým, že ich správanie označil za vydieranie. "Napriek
nátlaku sa mi podarilo dosiahnuť, že minimálna mzda sa bude zvyšovať o
43 eur, sú zvýšené príplatky, sú zvýšené stupne náročnosti minimálnej
mzdy v každom stupni. Ja to považujem v čase hospodárskej krízy za veľmi
dobrú správu pre každého zamestnanca na Slovensku," zhodnotil Krajniak.
Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský uviedol, že RÚZ zodpovedne vníma vývoj ekonomiky. "Naše
požiadavky neboli prijaté, ale vzhľadom na to, v akej situácii sa
nachádza krajina, mali sme mandát rokovať a nájsť rozumné riešenie. Po
dlhom rokovaní sme prijali návrh zo strany ministra práce, aj keď s
ťažkým srdcom, ale veríme, že môže pomôcť," zhodnotil Lelovský.
Prezident Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Alexej Beljajev skonštatoval, že situácia nie je jednoduchá. "Vyjednávanie
je umenie možného. Nie sme úplne nadšení z tohto riešenia, ale budeme s
ním musieť vedieť žiť. Chceme, aby sa sociálny dialóg vrátil medzi
zamestnávateľov a zamestnancov na podnikovej úrovni. Sociálny zmier na
Slovensku je a funguje," myslí si Beljajev.
Generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Oto
Nevický uviedol, že prijatý návrh nie je úplne to, čo chceli, ale všetci
sú zatiaľ spokojní. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmietalo
štartovaciu mzdu. "To sa nám podarilo. Dialóg v tomto prípade so
zástupcami ministerstva a zamestnávateľov fungoval. To isté sa týka
príplatkov, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu. Vzhľadom na okolnosti,
ktoré na Slovensku očakávame v najbližších mesiacoch, je to výsledok,
ktorý sa rodil dlho a bude v konečnom dôsledku akceptovateľný," dodal prvý podpredseda ZMOS-u Radomír Brtáň.